Náučný chodník

Vysokohorské sedlo medzi Hlúpym vrchom a Ždiarskou vidlou oddeľuje hrebeň Belianskych Tatier na dve výškovo i morfologicky rozdielne časti - juhovýchodnú od Kobylieho vrchu až po Hlúpy vrch a severozápadnú od Ždiarskej vidly po Rogovú. Zo sedla je pekný výhľad na Spišskú Maguru, Pieniny, Vysoké Tatry a hrebeň Belianskych Tatier so Ždiarskou vidlou. V širokom sedle je eróziou odkrytý geologický podklad pestrého zloženia. Na ohraničených súvrstviach vidieť červeno, zeleno a fialovo sfarbené vrchnotriasové ílovité bridlice s vložkami pieskovcov, dolomity a vápence.

Náučný chodník 1

Chodník na Ždiarsku vidlu je z dôvodu druhovej ochrany živočíchov (kamzík, svišť) dlhodobo uzavretý a výstup po ňom je zakázaný. V trase zrušeného turistického chodníka vystupujú ďalej ílovité bridlice a pieskovce, nad nimi svetlé kremence, ktoré tvoria nápadné skalné defilé tiahnúce sa od Belianskej kopy až na južné úbočie Muráňa. Nad kremencami, ako v otvorenej knihe Zeme vystupujú rôzne druhy vápencov a slienitých bridlíc. Vrstvy sú jurského až kriedového veku. Zo širokého sedla, v ktorom pôsobí výrazná veterná erózia, náučný chodník pokračuje pásom kremencov, prechádza zráznym úbočím Hlúpeho vrchu s úzkou eróznou stržou na Vyšné Kopské sedlo. Chodník je tu poškodený najmä výmoľovou eróziou. Na trase chodníka pod odstránenou pôdnou pokrývkou vidieť vybielený povrch skrasovatených dolomitov a vápencov. Vedľa na hrebeni sa vplyvom vetra tvoria úzke terasové pôdy s drobným rozpadnutým skeletom podložnej horniny. Na zväčša plytkých a kyslých pôdach rastie poniklec biely, zvonček alpínsky, prvosienky najmenšia, iskerník pahorský, pakrálik alpínsky tatranský. Cestou do Vyšného Kopského sedla však čoraz častejšie stretávame vápnomilné druhy, pretože tu dochádza k striedaniu kremencového a vápencového podkladu. Medzi inými nás tu vítajú ostrevka vápnomilná, bartsia alpínska, všivec Oederov, všivec praslenatý, nazábudka alpínska, vŕba sieťkovaná, žeruška alpínska pravá, rožec tuhý tatranský, ostropysk Hallerov a mnohé ďalšie, medzi ktorými nechýba ani starý západokarpatský endemit stračonôžka tatranská.

  • Náučný chodník 2
  • Náučný chodník 3
  • Náučný chodník 4

Poslednou zastávkou náučného chodníka je Kopské sedlo, ktoré oddeľuje Vysoké Tatry od Belianskych Tatier. Vysokohorský prechod modroznačkovaným turistickým chodníkom spája dolinu Zadných Meďodolov s dolinou Bielych plies. Smerom na severovýchod sa sedlo zvažuje do doliny Predných Meďodolov a zo strany Predného Kopského sedla (1780 m.n.m.) sa napája na krátky podlhovastý hrebeň Belianskej kopy (1830 m.n.m.).